• Túžite poznať
    príčinu, PREČO Vaše srdce nežiari šťastím?


     


                                       
                             
       
                                                                                                         
           
     

     

     

Môže sa človek dostať z depresie aj bez liekov?

Sama som si depresiou prešla. Prišla som na to až vtedy, keď sa mi podarilo, ňou prejsť. V období, keď som sa cítila smutná, či prežívala strach, sa o depresii nehovorilo a taktiež som nepoznala Beckovu posudzovaciu škálu depresie.

Jediné, po čom som v tej dobe túžila, bolo byť šťastná. Po rozpoznaní tejto túžby prichádzali do môjho života alternatívne metódy a terapie. Jednoznačne môžem povedať, že depresia ma naučila zmeniť vzťah k sebe. Naučiť sa mať rada, aj moje chyby.

Taktiež prijať život taký aký je, v celej jeho kráse. Vďaka depresii som Objavila seba, objavila šťastie a toto objavovanie mi dalo systém krokov, o ktorý sa môžem oprieť, vždy keď pocítim dlhodobejší smútok alebo strach. Taktiež ma priviedla k viere v niečo vyššie mimo nás, ktoré mi pomáha a tiež k viere v seba , moje schopnosti a talenty. 

Toto všetko mi dalo môj štýl-ŠŤASTIE. Pokiaľ si ho chcete vytvoriť aj vy, hľadajte knihu Objavte seba, objavte šťastie - Praktický návod ako vytvoriť šťastný život. Inšpirujte sa pri vytváraní toho vlastného štýlu - ŠŤASTIE. 

Pokiaľ vám vo vyhodnotení Beckovej posudzovacej škály vyšla ľahká a stredná depresia alebo ťažká depresia a trvá tento stav už dlhodobejšie, vyhľadajte určite odbornú pomoc.  

Choroba je pre nás podnetom na zmenu

Verím tomu, že každá choroba je pre nás učiteľom a podnetom pre zmenu. Moja priateľka Sandra Epstein hovorí: Otázky otvárajú priestor.

Môžete so svojou chorobou aj komunikovať, napr. vašej depresii položte otázku: Čo odo mňa chceš? 

Sledujte aké odpovede k Vám budú prichádzať, či už vo forme nových informácií cez rozhovory, knihy alebo myšlienky.

Tá odpoveď, ktorá zarezonuje s vaším vnútrom je pre Vás.

K šťastiu nám môže brániť niekoľko faktorov. Počas Objavovania seba, Objavovania šťastia som našla tri faktory – a to vyhorenie, depresia a strach. V období,  keď som zažívala vyhorenie a depresiu, bolo málo informácii na túto tému.  

Až keď som prešla svoju cestu a našla systém krokov, ako depresii predchádzať, stretla som dobrovoľníkov z Ligy pre duševné zdravie. To bolo moje prvé stretnutie s informáciami o depresii.  

Po vydaní knihy Objavte seba Objavte šťastie, ktorá o tejto ceste hovorí,  stretla som sa  s mojou známou psychologičkou. Dala mi zaujímavú informáciu o dotazníku Beckova posudzovacia škála depresie, podľa ktorého si každý vie vyhodnotiť, či depresiu má a či nie.

Inšpirovala ma pátrať a dotazník nájsť. Našla som dlhšiu verziu. Pokračovala som v pátraní po kratšej verzii. Vďaka tomu som  sa zoznámila so zaujímavou výskumnou pracovníčkou  pani doc.dr. Evou Šovčíkovou, PhD., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Dotazník mi ochotne poskytla.  Pri našom poslednom stretnutí súhlasila  aj s rozhovorom na túto tému.

Môžete nám v krátkosti povedať, čím sa vo svojej práci zaoberáte?

Pracujem vo výskumnej skupine, v ktorej riešime problém vývinu detí a vplyv rôznych vonkajších faktorov na ich vývin.  Skúmame zdravie  od prenatálneho obdobia vývinu človeka až po jeho dospelosť. Zaujímajú nás hlavne vonkajšie životné podmienky, ktoré majú vplyv na vývin, ako napr. vzduch, voda, výživa, atď., ale aj psychosociálne faktory života, jedinca, resp. jeho  rodiny.

Okrem výskumu sa venujem aj pedagogickej činnosti. Prednášam študentom troch fakúlt našej univerzity: Fakulta verejného zdravotníctva, Lekárska fakulta a Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníc. špecial. Štúdií: Psychológiu zdravia alebo tiež Psychológiu v medicíne a ďalšie psychologické špeciálne témy.

Čo si môžeme pod psychológiou zdravia predstaviť?

Je to mladý odbor, ktorý vznikol z dvoch pôvodnejších odborov z psychológie a medicíny. Nazýva sa tiež medzi odbor, nakoľko oba odbory (psychológie a medicíny) premosťuje a dopĺňa. Psychológia zdravia sa hlbšie venuje problémom zdravia človeka, z psychologického hľadiska.

Hľadá odpovede na otázky:  Prečo vznikajú niektoré choroby v súvislosti s psychickými problémami, aká je súvislosť psychických stresov, napätia, záťaže a rozvoju niektorého somatického ochorenia.

Dnešné poznanie v oblasti skúmania zdravia výrazne pokročilo a odborníci v príslušných vedných odboroch uvažujú, že takmer  80% chorôb vzniká na základe psychických problémov človeka, ako napr. stres, záťaž.

Tieto stavy sú zodpovedné za zníženie činnosti imunitného systému a následne dochádza k poruchám orgánového systému. Napr. Infarkt myokardu môže vzniknúť z enormnej dlhodobej psychickej záťaže, stresu, ktoré spolu s ďalšími negatívnymi faktormi sú zodpovedné za zlyhanie srdca (nesprávna životospráva, fajčenie, nesprávna výživa, málo pohybu, ... atď.). Väčšinou sa ochorenie kardiovaskulárneho systému prejaví vtedy, ak človek problém zo stresu dlhodobejšie nerieši.

Odbor medicíny príčiny ochorenia skúma skôr z hľadiska biochemického a patofyziologického (hodnotí parametre  jednotlivých orgánov, zodpovedných za výživu, jeho pohybovú aktivitu a samozrejme aj príčiny stresu. Stres, ako hlavne psychologický faktor, už ďalej z tohto hľadiska nerieši.

Úlohu hlbšieho skúmania intenzity stresu, osobnosti  človeka a jeho životných podmienok prevzal  práve medziodbor Psychológia zdravia a sú v ňom  zastúpení aj lekári aj psychológovia. Skúmajú človeka hlavne po psychickej stránke, ktoré životné udalosti mohli chorobu vyvolať.

Dôležité je zistiť, ktorý psychický problém bol prvotným spúšťačom poškodenia psychiky človeka. Toto vyskúmať je častokrát zložité, nakoľko dnes už vieme, že nás ovplyvňujú podnety z obdobia až ranného detstva a dokonca až prenatálneho obdobia.

Vzhľadom na túto skutočnosť je častokrát náročné vypátrať príčinu, keďže z týchto období si človek vedome pamätá málo. Síce nepamätá si, ale cíti, že niečo nie je v poriadku. Pokiaľ nedokáže odstrániť príčinu – spúšťač,  ťahajú sa psychické problémy celý život.

Tzn. hovoríme, že človek má už určitú predispozíciu riešiť problémy pod tlakom, nevie si celkom usporiadať svoje povinnosti, pracuje v nárazoch alebo si berie veľa povinností, ktoré postupne nestíha, resp. nevie riešiť staré konflikty, dostáva sa tak do nových problémov atď.

Preto sa aj v tomto odbore kladie dôraz na životný štýl človeka, na jeho hodnotové dimenzie, osobnosť. Súčasťou pomoci a terapie z tohto hľadiska je, hlavne učiť ľudí vedieť riešiť problémy, vedieť ako sa im vyhýbať, ako sa správať optimálne. Žiť tak, aby predchádzal stresovým situáciám.

Aké sú podľa Vás najčastejšie príčiny, ktoré podporujú vznik depresie?

Sú dva druhy depresie a tá, o ktorej hovoríme, je tzv. exogénna, teda za najčastejšie príčiny sú považované vonkajšie (exogénne) príčiny. V konečnom dôsledku sa však opäť vraciame k tomu, že vznik depresie spôsobuje prežitie nejakej traumy, stresu alebo dlhodobej záťaže.

Stres je definovaný ako maximálne vystupňovaná záťaž, t.j. taká kedy už prichádza k zmenám biológie organizmu človeka. Prejavuje sa to napríklad zvýšeným krvným tlakom, potením, chybami v komunikácii, nesústredenosťou a pod. Ak sa mení biológia organizmu častejšie, tak sa v organizme porušia niektoré funkcie, ktorých činnosť sa nemusí už vrátiť do pôvodného stavu.

Najčastejšou príčinou vonkajšej depresie sú teda nevyriešené konflikty, úzkostné stavy, niečo, čo sa udialo dávno a človek nemal silu, možnosti  alebo schopnosti to vyriešiť. To ho vyčerpáva a môže to viesť až k depresii, nakoľko vnútorne s tým nie je stotožnený a trápi sa, žije v minulosti. Je to logický smútok z nevyriešenej situácie.

Je pochopiteľné, že ak niečo dlho trvá, tak sa to niekde musí prejaviť, v tomto prípade je to práve depresia. Nepochybne tu hrá úlohu význam osobnosti, prečo človek nezvládne problémy, prečo ich nedokáže riešiť, atď. a to je podstatou pre terapeutický postup.

Aké sú podľa vášho názoru najčastejšie faktory, ktoré bránia človeku v šťastí?

Dôležité je v prvom rade sa pozrieť na to, ako si definujeme šťastie. Čo je to? Podľa psychológov šťastie je prežívanie niečoho, čo teší a trvá krátko, teda netrvá permanentne, resp. sa mení.

Hovorí sa, že šťastie je vrtkavé. Ak má človek dlhodobý pocit radosti, úspešnosti a všetko sa mu darí, to sa dá nazvať šťastie. Aktuálny pocit blaha. Ak príde do života človeka negatívna informácia, niečo čo ho rozruší, tak pocit šťastia pominie.

Myslíte si, že človek dokáže byť šťastný aj napriek informácii, ktorá ho rozruší?

Nemyslím si. Informácia, ktorá človeka rozruší prekryje pocit šťastia. Zaujímavé je, že si dlhodobo pamätáme traumy a negatívne zážitky, na rozdiel od šťastných a veselých. Akoby to šťastie a šťastné zážitky boli krehkejšie.

Čo znamená depresia podľa psychológov?

V prípade exogénnej depresie sa jedná o psychickú poruchu, stav veľmi intenzívnej úzkosti, strachu a smútku, ktoré sú sprevádzané určitými biologickými zmenami v organizme človeka (môže sa jednať o hormonálne zmeny, zníženie tlaku, nechutenstvo, ale najmä psychické zmeny v smere útlmu, zlá nálada, plačlivosť, nezáujem o okolie, až únava).

V ťažších stavoch depresie nevládze takáto osoba chodiť, nedokáže hovoriť. Za tento typ depresie považujeme aj stavy, ktoré vzniknú ako dôsledok inej choroby. Napríklad, keď človeku oznámia závažnú chorobu, ktorá sa považuje za nevyliečiteľnú, človek môže upadnúť do depresie. Prípadne aj schizofrénia môže byť sprevádzaná depresiou.

Treba tiež podotknúť, že depresia môže byť aj príznak. V prípade endogénnej depresie už ide o zložitejšie poruchy funkcie nervového systému a tento typ depresie je psychiatrickou chorobou, ktorá patrí do kompetencie výhradne psychiatrov.

Ako najrýchlejšie človek môže zistiť, či má depresiu?

Málokto to s postihnutých zistí, ale takí, ktorí si všímajú svoje zdravie, si uvedomia, keď smútok trvá dlho. Hlavne v obdobiach, kedy neexistuje žiadna vonkajšia príčina na smútok.

Ako v rozpoznaní depresie pomôže Beckova posudzovacia škála depresie?

Je dobrá v tom, že potvrdí, ale taktiež môže aj vyvrátiť pocitový stav človeka, ktorý odpovedá na otázky Beckovej posudzovacej škály. Jej základom sú otázky, ktoré sa pýtajú na určité príznaky.

Vo vyhodnotení sú tri stupne depresívnych príznakov, ktoré podľa počtu bodov ukážu, či sa človek nachádza v depresii. Taktiež je podľa vyhodnotenia možné zistiť, či sa jedná o ľahšiu alebo ťažšiu formu depresie.

Výhodou je, že si to človek môže vyhodnotiť sám a podľa výsledku realizovať potrebné kroky.

Ak je výsledkom depresia, je určite dôležité poradiť sa s odborníkom, či už psychológom alebo psychiatrom. Pomoc môžete hľadať u organizácii, ktoré sa duševným poruchám venujú, napr. Liga pre duševné zdravie, psychologické poradne (existujú v každom meste), prípadne navštíviť ošetrujúceho lekára, ktorý pacienta  nasmeruje k príslušnému  odborníkovi  a  ten  rozhodne o náprave, resp. liečbe.

Sú aj iné spôsoby, ktoré môžu pomôcť s liečením depresie?

Depresia je veľmi vyčerpávajúca. Sprevádza ju nespavosť, nechuť do jedla a málo energie. Prvotnou pomocou liekov je častokrát aj to, že umožnia človeku sa vyspať.

Tým získa energiu pre život. Medikamentóznu liečbu je dôležité dopĺňať aj aktívnymi typmi psychoterapie napr. Arteterapia, Muzikoterapia, Workterapia a pod. Samozrejme, ak sa zapoja aj športové aktivity, tiež to k uzdraveniu prospeje.

Môže byť choroba v živote človeka signálom pre zmenu?

Samozrejme. Psychoterapia má svoj koncept, či už individuálna alebo skupinová. V skupinovej si navzájom účastníci pomáhajú, cez rozprávanie vlastných príbehov pod vedením psychológa lebo psychoterapeuta.

Môže byť  terapia depresie aj motivujúca pre vyriešenie vnútorného konfliktu?

Malo by to tak byť. Psychoterapia je takto vedená a to je jej hlavná myšlienka. Existuje druh terapie, ktorá sa volá kognitívna a znamená učiť sa novým spôsobom správania i nazerania na svoj život.  

Okrem toho Logoterapia a ďalšie tohto typu, sú zamerané práve na to, aby človek pochopil, že jeho stav nie je dobrý, že je nutné vzdať sa starého chápania života, čo je niekedy veľmi ťažké.

Cez terapiu, v spolupráci s terapeutom je možné aj tento proces zvládnuť.  Ak nepríde k pochopeniu tejto podstaty ochorenia, tak sa stavy depresie opakujú a postupne vážne vyčerpávajú organizmus človeka tak, že sa stane spúšťačom aj iného ochorenia a jej jeho sprievodným stavom.

Čím skôr k uzdravovaniu a meneniu náhľadu na doterajší život príde, tým lepšie. Najdôležitejšie je predísť poškodeniu osobnosti, odtiaľ sa už ťažko vracia späť, dokonca  to môže byť nemožné. 

Ďakujem za rozhovor pani doc.dr. Evou Šovčíkovou, PhD.

Čo ešte  človek môže robiť?

Jednoznačne pohyb na čerstvom vzduchu, slnku a cvičenie. Mne sa najviac osvedčilo endorfínové cvičenie Vykročte za šťastím! a cvičenie Harmonizácia vnútornej energie. Taktiež môže pomôcť práca v záhrade.

Naučte sa do každej činnosti, ktorú odteraz budete robiť, vkladať šťastie. 20.3. je Medzinárodný Deň ŠŤASTIA, schválený OSN.

Preto neváhajte a pustite sa do Objavovania seba, Objavovania šťastia. Čím nás šťastných bude viac, tým bude svet šťastnejší. A jedno je isté, že svet nás potrebuje šťastných.

Máte otázky k tejto téme? Napíšte dole do komentárov alebo na email TU. 

E-book Príbehy šťastných ľudí pre Vás:

Komentáre

Najpopulárnejšie články

Obľúbené príbehy

Pridajte sa



Prihlásiť sa na odber

Kroky šťastného života