Cesta ku šťastiu

19. šťastný príbeh - rodiny

Skvelý a inšpirujúci príbeh netradičnej rodiny. Silvia, Tamarka a Laco našli vzájomné šťastie a harmóniu v spolužití a tvorení. 

Šťastne prežitý deň je pre nich prioritou. Napriek tomu, že je to neustále učenie, vedia, že výsledok stojí za to. S radosťou sa učia tešiť sa a ďakovať za každú maličkosť či už je to slnkom zaliate ráno, alebo úsmev neznámeho človeka. Je mi cťou tento prvý príbeh šťastnej rodiny uverejniť.

Naša dlhá cesta ku šťastiu

Po sedemnástich rokoch samoty ako rozvedená so synom som stretla šťastie v podobe úžasného muža (môjho manžela). Mysleli sme, že naše stretnutie je najväčším stelesnením šťastia, ktoré nás v živote stretlo. 

Po necelých dvoch rokoch

nášho krásneho spolužitia nastala situácia, s ktorou som nerátala ... keďže mám hendikepovanú sestru, mentálne aj telesne. Rodičia ťažko ochoreli a nemohli sa o ňu ďalej starať. Už vtedy sa môj manžel k celej situácii postavil úžasne, prijal všetky následky opatery mojich rodičov ako aj opateru mojej sestry Tamarky. 

Prechádzali sme rôznymi neľahkými situáciami 

Odrazu sme mali dieťa – moju sestru 24 hodín denne v opatere. Neboli sme pripravení na takú záťaž. 

Boli sme zmetení, unavení, nespokojní. Avšak vedomí si toho, že s láskou a toleranciou dokážeme celú situáciu zvládať ľahšie. Ani sme si neuvedomili, že od určitého času sa čosi zmenilo, prestali sme mať pocit „obmedzenia“. 

Dnes viem

Nastalo to preto, lebo sme sa nesústredili na to ako sa čosi nedá, ale jednoducho sme celú situáciu nášho spolužitia „PRIJALI“. A stále viac si uvedomovali radosť zo života mojej sestry, až sme sa tou jej radosťou a  šťastím nakazili. 

Cesta ku šťastiu mojej sestry

Začala keď sa jej podarilo po štyroch rokoch schudnúť zo 126 kg na váhu 80 kg. Bolo to štvorročné priebežné šťastie. Aby nám neostala na obtiaž, ako ona vravievala, sama si vybavila návštevu keramického kurzu. Po troch mesiacoch kurzu a jej nevyčerpateľnej snahe učiť sa, sme kúpili keramickú pec. V byte sme obetovali jednu miestnosť a zariadili v nej keramickú dielňu. Siedmy rok vyrába keramiku a neustále sa zlepšuje. 

Chodí na rôzne akcie a rozdáva šťastie

Keďže verí na anjelov a dobro, vyrába ich v rôznych veľkostiach. Tých najmenších, už dnes povestných – v tvare mince, rozdáva kupujúcim zdarma so želaním, aby im priniesli lásku a šťastie. 

Počas tých rokov ich rozdala už tisíce. A oni sa rozleteli doslova do celého sveta, buď cez cudzincov, alebo pomocou ľudí ktorí ich darovali rodinám v zahraničí.

Po tých rokoch nastala úžasná zmena 

Nielen na telesnej, ale aj mentálnej úrovni. V nás postupne dozrievala myšlienka založiť občianske združenie. 

Dnes  sa sami občas čudujeme

Nie je sen, keď pripravujeme ďalší ročník výstavy na tému kreativity a hobby. A tak vďaka Tamarke aj my sa snažíme pomáhať ďalším ľuďom, „ktorí sa rozhodli, že sa to dá ....“, rozdávať radosť, príjemný pocit z obdarovania milou vecičkou, ktorá bola vyrobená s láskou.

Samozrejme že pri tom miestami zažívame aj menej príjemné pocity obáv, či akcia dopadne dobre. Pocit šťastia však v nás vzbudí napríklad veta jedného z vystavovateľov: „My sa tu tak dobre cítime, že na budúce prídeme aj keby sme nič nepredali“.

Ale aj tu vidíme podobnosť s príbehom vzájomného „zharmonizovania“ sa nás ako rodiny aj u výstavy. Postupne si budujeme určitý nadhľad a vedomie, že pokiaľ chceme byť šťastní a robiť akciu s láskou, nesmieme dovoliť vkĺznuť do nášho života strach, obavy a únavu.

Veríme tomu, že keď odovzdáme lásku a šťastie, podobné dostaneme aj späť.

Preto sa šťastne prežitý deň pre nás stáva prioritou. Vieme že je to sústavná práca na celý život, ale stojí to za to. Učíme sa tešiť a ďakovať za každú maličkosť či už je to slnkom zaliate ráno, alebo úsmev neznámeho človeka.

Prajeme aj vám, aby sa láska a šťastie stalo vašou každodennou súčasťou.

Netradičná rodina Silvia,Tamarka a Laco našli vzájomné šťastie a harmóniu v spolužití a tvorení. Šťastne prežitý deň je pre nich prioritou. Napriek tomu, že je to neustále učenie, vedia, že výsledok stojí za to. S radosťou sa učia tešiť sa a ďakovať za každú maličkosť či už je to slnkom zaliate ráno, alebo úsmev neznámeho človeka.

Komentáre

Naposledy publikované od autora

Páčil sa Ti tento článok? Zadaj kontakt, pošleme Ti ďalší


Získate pravidelný prehľad o novinkách od autora v blogu a projektoch.