Príbeh Kataríny Lihockej

...čo nám povedala o sebe ako šťastnej žene

Od detstva som túžila žiť v šťastí, láske, harmónii. Mala som "nemálo" rôznych duchovných zážitkov a skúseností. Vždy som verila v dobro, lásku, pozitivitu. Napriek nesúhlasu okolia. Ich slová väčšinou boli, aby som konečne pristála pevnými nohami na zemi. Negativitu som vnútorne /spontánne/ odmietala. Vždy bola pre mňa nepochopiteľnou. Nikdy som nestrácala pocit a vieru v šťastie, lásku. Tie sú najväčšími darmi ktoré máme, a ktoré sme dostali. Sú tým najplnohodnotnejším čo sme od života pri svojom narodení dostali do vienka.

Najťažšie v živote - ako ste to prekonali? 

V období vo veku svojich 19-ich rokov som sa vydala, v tejto viere. Narodila sa nám dcéra Martinka, ktorú som čakala, čo bolo mojím najkrajším obdobím života. Naše manželstvo však nevydržalo. Rozviedli sme sa. Neskôr som prišla k úrazu a ocitla sa na nemocničnom lôžku, z ktorého mi pomáhala na invalidný vozíček vlastná mamina. V tom čase som pracovala v štátnej správe. Na odporúčania lekárov som mala podstúpiť dve operácie, ktoré som odmietla a rozhodla sa pre vlastnú cestu. Môj súkromný, rodinný, spoločenský život sa zmenil. Vtedy som si plne uvedomila opäť tú silu, ten dar, ktorý máme všetci. 

Bod zlomu - keď to zrazu prišlo

Bol to ten bod, keď som opäť plne začala dôverovať svojej intuícii napriek tomu, že mi rozum neustále ponúkal rôzne iné možnosti.  

Kde ste zobrali silu?

Vo viere, vnútornom napojení, vo svojich snoch, v ktoré som verila a verím, v ich naplnenie.  

Čo ste na začiatku nemala rada?

Milujem všetko, čo mi život prináša, som vďačná za všetko čo som do teraz prežila a čo ešte prežijem. Som vďačná za DAR ŽIVOT. 

Čo máte teraz rada a čo vám prináša šťastie?

Mám rada každý jeden deň, milujem ho taký, aký je. 

Zrnko múdrosti od Kataríny Lihockej

čo by si odkázala človeku, ktorý je na začiatku cesty a nedôveruje si?

To že sme všetci nedokonalí vo svojich snahách byť dokonalí. Že všetci máme cestičky, ktoré sú nie najlepšie inými ospevované, ktorými prispievame k vzostupu všetkých. To nie je dôležité. Hĺbka nášho snaženia a úprimnosti je dôležitá. Poznanie je neuchopiteľné, prichádza a odchádza ako slnko za oblakmi. Láska, šťastie môžu vyzerať tiež ako prechodné, pretože nami milovaní sa rodia a umierajú a vzťahy sa tvoria a zanikajú. Božské schopnosti prichádzajú a odchádzajú. Ale božská láska a múdrosť, ktoré sa premenili na súcit, pretrvajú všetky podmienky. Súcit však nie je ľutovanie, je to obrovské, hlboké, ničím nekalené porozumenie pre toho druhého. Stačí jediné slovo, ktoré sa dotkne nášho srdca... 

Prijmime samého seba vo svojej jedinečnosti.

 

 

Moje meno je Katarína Lihocká a milujem život. Milujem to, čo je. Verím v to, že každý z nás môže byť šťastný a to za každých životných situácií. Každý deň ak nežijeme naplno a nerobíme veci, ktoré chceme robiť, je veľkou stratou.

Komentáre

Naposledy publikované od autora

Páčil sa Ti tento článok? Zadaj kontakt, pošleme Ti ďalší


Získate pravidelný prehľad o novinkách od autora v blogu a projektoch.